Nemalo by nám byť preto jedno, kto sú učitelia našich detí, akými vzormi správania, postojov a hodnôt pre ne sú, ako a v akých podmienkach naše deti učia.
Dnešný štrajk učiteľov, hoci sa doň zapojí len 13 % zo všetkých učiteľov v regionálnom školstve, je upozornením práve na toto. Doterajšie reformy v školstve sa reálne nedotkli oblastí ako je výber osobností na povolanie učiteľa, ich príprava a najmä zmysluplný celoživotný rozvoj učiteľských zručností. A práve to, ako sa k deťom učitelia správajú, akým spôsobom ich učia, aká atmosféra vládne v škole, sú spolu s vedomosťami užitočnými pre život tie najdôležitejšie atribúty pre vzdelávanie detí.
To, čo dnes najviac našim školám chýba je schopnosť, ale aj možnosť postaviť vzdelávanie na prirodzených vzdelávacích potrebách a možnostiach dieťaťa, na fyziológií mozgu a jeho spôsobu učenia sa. To, čo školy nemôžu aj keby dnes chceli, je vzdelávať každé dieťa bez ohľadu na jeho vzdelávacie predpoklady, otvoriť sa komunite – rodičom, podnikateľom, firmám občianskej spoločnosti a systematicky ich zapájať do diania v škole – do jej riadenia, rozvoja i vzdelávania.
Školám chýba efektívna podpora učiteľov a riaditeľov škôl v tom, ako zmeniť fungovanie školy i vyučovania tak, aby sa dieťa stalo centrom jej diania, bolo aktívne zapájané do rozhodnutí školy i do tvorby vyučovacieho obsahu. Podpora v tom, aby učitelia dokázali byť skúsenejšími partnermi žiakov a sprevádzali ich na ceste za poznaním, užitočným pre život i profesionálnu budúcnosť.
Možno si poviete, že hovorím o nemožnom. Opak je pravdou. Na Slovensku funguje niekoľko škôl, kde sa deti učia práve takýmto spôsobom. Do školy chodia rady, učia sa pre seba, cítia za svoje vzdelávanie zodpovednosť a majú vedomosti, ktoré sú neraz na vyššej úrovni, ako majú ich rovesníci z klasických škôl. To, čo majú navyše sú ich osobnosti so životnými zručnosťami, so sebapoznaním a sebaúctou, ktoré sa odrážajú vo vzťahu k druhým. Tieto školy sú však vo svojej expanzii prísne limitované na rozdiel od susedného Česka, kde sa vzdelávacie alternatívy stávajú súčasťou verejného vzdelávania ako možnosť výberu pre rodičov.
Keď som si prečítala názor Petra Pellegriniho, bývalého ministra školstva, že aj napriek rastu platov sa nám nedarí zastaviť pokles kvality vzdelávania a preto nevidí problém v platoch učiteľov, musela som len súhlasiť. S tým, že platy učiteľov nie sú jediným problémom kvality školstva na Slovensku. Ale problémom sú. Uspokojivý plat dáva učiteľovi možnosť plne sa sústrediť na svoje veľmi náročné povolanie a nerozdeľovať svoju energiu na získavanie ďalších zdrojov pre rodinu. Sú však aj odrazom ocenenia učiteľa v našej spoločnosti, ktoré je dnes na biednej úrovni. Aj v odporúčaní Rady EÚ, ktoré sa týka národného programu reforiem Slovenska na roky 2015-16, sa odporúča zlepšiť odbornú prípravu učiteľov a atraktívnosť učiteľskej profesie, aby sa zvrátilo zhoršovanie študijných výsledkov.
Celoživotné vzdelávanie učiteľov a riaditeľov, vrátane verejných zdrojov naň je na Slovensku de facto v rukách štátnych inštitúcii. Efektívne inovácie vzdelávania, rokmi overené v našich podmienkach však majú aj neštátni aktéri, vrátane vzdelávacích mimovládnych organizácií. Rozsah ich pôsobenia je však limitovaný financiami, ktoré majú obvykle z iných ako verejných zdrojov, a najmä nezáujmom ministerstva školstva o spoluprácu s nimi. Inovačné vzdelávacie centrum Nadácie pre deti Slovenska sa venuje podpore učiteľov už od roku 2001. Za ten čas sme vyškolili 6655 profesionálov, vrátane 2355 učiteľov v tom, ako reagovať na potreby detí. Do nášho vzdelávania bolo doteraz zapojených 1345 škôl, vydali sme 10 odborných publikácií a ovplyvnili takto životy viac ako 70-tisícov detí na Slovensku. Máme čo ponúknuť.
V piatok som sa zúčastnila na seminári o využívaní eurofondov na implementáciu odporúčania EK Investovanie do detí na Slovensku, ktoré rieši aj oblasť vzdelávania. Pýtala som sa, či sa počíta s využitím mechanizmu Globálnych grantov ako s jedným z mechanizmov rozdeľovania eurofondov. Globálne granty, spravované nadáciami so skúsenosťami s rozdeľovaním verejných fondov, považujem za najefektívnejší spôsob, ako sprístupniť eurofondy občianskej spoločnosti. Považujem ho za nástroj na podporu zmien v našom školstve, lebo by vytvoril podmienky pre iniciatívy, ktoré by rozhýbali naše stále „rakúsko-uhorské“ školstvo a dokázali by priniesť reálne inovácie do neho. Na rozdiel od iných ministerstiev, ktoré sa už presvedčili o prínose spolupráce s mimovládnymi organizáciami, za ministerstvo školstva som dostala jednoznačnú odpoveď, že nie. Pozitívnou správou zo stretnutia ostáva, že prejavilo záujem o diskusiu o obsahovom nastavení blokových výziev, ktoré však z hľadiska financovania ostávajú v podstate naďalej nedostupné pre väčšinu mimovládnych organizácií.